Nemalo to byť o sexi upíroch...1.časť,slovensky
Takže dávam to po Slovensky lebo niekomu sa to nepáčilo myslely si,že som to stiahla od nich nieje to tak.
O čo šlo som im presnejšie napísala v maili.
Couch Baron: Vyrástly ste v Modeste, v malom vnútrozemskom meste v Severnej Kalifornii.
James Marsters: Áno. Je to dobré miesto k vyrastaniu. Je tam veľa ovocných sadov a prašných ciest.
CB: Pekné. Pozerám, že ste chcel býť hercom už od malička.
JM: Áno, od šiestej triedy.
CB: Postihol vás nakoniec prípad malomestianstva? Umieral ste túžbou dostať sa preč a splniť si svoj sen?
JM: Uh…hej! Moj otec žil blízko San Francisca a keď som poprví krát uvidel San Francisco, hovoril som,
chcem žiť v tomto meste. Proste sa mi páčil ten rytmus.
CB: Išiel ste tam do divadla?
JM: Áno, išiel som do ACT, je to naozaj dobré divadlo na Geary Street. Bol tam Byron Jennings
a Michael Winter – to bolo úžastné, skvelá spoločnosť. V skutočnosti, boli tak dobrí, že keď som
išiel na Broadway, hovoril som: “Vieš čo, toto je dobré.“ Vlastne, nie tak skvelé.
CB: Vážně! San Francisco bolo lepšie.
JM: Áno! Videl som na Broadway dve kompletné sezóny a mal som pocit, že som to nevidel.
Nakoniec som tak niejak došiel k záveru, že Broadway bol zarábajúci trh a preto ich smer musel
byť o niečo jednoduhší. Videl som hry, ktoré som tiež videl v neziskovom divadle,
boly tam omnoho komplexnejší – rovnaké hry, rovnaký scénár. Na Broadway sú dobrí herci,
ale hry boly zjednoduchčené, pretože to bol iný trh – nesnažia sa robiť umenie.
Domnievam sa, že sa snažia zarobiť peniaze a chcú rozšíriť publikum.
CB: Zaujímavé. Tak, vy sám ste robil niekoľko naozaj vážných divadelných produkcií…
JM: Hej. (smeje sa) Raz som si zlomil ruku človeče.
CB: Čo sa stalo?
JM: Oh, skoro som zvalil pastora. Ten chlap nás prerušil… hráli sme hru Sama Sheparda a
Josepha Chaikina - Joseph Chaikin je skvelý dramatik, ktorý trpí chorobnou nespavosťou,
Sám za ním išiel, keď písal tieto hry, snažil sa, aby to pre Josepha bola akási terapia.
Tá hra je o anielovi, ktorý spadne na zem a je zmätený,
(poznámka CB: hra sa najskor volá The War In Heaven: Angel's Monologue),
je to veľmi emotivné – aniel je chytení policajtom a tak a prišiel tam starý dobrý pastor,
sadol si do prednej rady, hneď vedľa mňa! Hrajem aniela a ešte je tu druhý herec,
hrajeme scénu, kde se chystáme jeden druhého zabiť, prestali sme hrať a vravím mu: “Edo, čo je?
Horí, alebo je zemetrasenie, čo je?“ „Nič, len se pozerám.“ „Tak Edo, nemôžeš prerušovať skúšky.
Budeme musieť zopakovať 45 minút, aby sme sa k tomu dostali.“ (Hlasom Georgia W. Buse)
„Vieš čo, pokračujte. Neodídem. Ja som pastor. Vy hrajte, teraz.“ A viete, nakoniec som ho dostal preč,
ale hneď ako odišiel, spadol som na podlahu a zlomil som si ruku, nemal som zdravotnú poistku.
Prehovoril som nemocnicu, aby ma ošetrli, pretože som robil službu spoločnosti! (obaja sa smejú)
Doktor mi ale len vždy znova zlomil kosť, nemohli ju spevniť, to bolo veľmi drahé, takže ju len
každých pár týždňou znovu zlomil a nechal zrásť.
CB: Ach môj bože.Nemáte s tým žiadne veľké problémy,že nie?
JM: Uh, zatiaľ nie.Hovoria,že pozdejšie budem mať škaredú artritídu.
CB: To naštve.
JM: Hej,to naštve.
CB: V Chicagu ste začal so svojou vlastnou divadelnou spoločnosľou,potom ste sa presunul do Seattlu.
Mala špecifické zameranie,alebo v tom bol kútik divadla,ktorý ste sa snažil objaviť?
JM: Nie,vôbec nie.S mojou vtedajšiou ženou,Lianne Davidson,sme robily produkciu hry Briana Friela,
Lovers (Milenci). Skvelý scénar-smutný,veselý a úžastný.A okrem nej príliš dobré produkcie a
zlá réžia to myslím malo i tak úspech moja vtedajšia žena a ja sme sa na seba pozrely a povedali si
“Až takto to dokážeme zbabrať.” (obaja se smejú) Poďme to sami skúsiť.Urobily sme to,spojili
sme Lanforda Wilsona Home Free! a Leonarda Melfia The Bird Bath,
u kritikov to nemalo úspech-kritici po nás išli,ale bolo nám povedané...moji priatelia my povedaly,
že toto robia všetkým hercom,ktorý sa odvážia robiť niečotakéto.Naštastie sme boly oproti
ulici od Steppenwolf a oni si nás všimli, vzali si nás pod svoje krídla a trochu nám pomohli.
Väčší úspech sme mali z hrou A Phoenix Too Frequent, prvá hra Christophere Frye.
Bol to skvelý príbeh,ktorý vlastne tiež skoro skončil násilím.
JM: Prenajímaly sme si obrovský priestor na West Side,v Chicagu.Bolo to veľlké jadro skoro polovica
futbalového ihriska, 22 stop vysoký strop, 25 stop – obrovský. Môj javiskový výtvarník, Greg Musick,
mi povedal, že je to skvelé, raz som sa na ten priestor pozrel a napadlo ma ,toto miesto si nemôžem
dovoliť obsadiť. Greg mi na to povedal, „Chlape, nerob si s tým starosti, to zvládnem.“ Napadlo ma len,
„Jdi do háje!“ Zvedl jsou svou malou ruku a řekl "Mohu si dovolit vyplnit zhruba tolik místa" jako
9x10 stop. Nemám na to peniaze. A on na to "Ver mi". Povedal mi, že odomňa chce len hromadu
prestieradiel.300 prestieradiel. Všetky ich zafarbil, že vyzerali ako rúžový mramor a zmotal ich
do obrovských sloupů, sloupů, které se táhli od střechy a pak je naskládal po stranách, vypadalo to
nádherne. Celú zimu sme strávili výrobou… Získal som prestieradla z hotelov, ktoré ich už nechceli,
kľačali sme na kolenách a tvorili rúžový mramor… v dobe keď sme mali začať skúšať sme boli pripravený.
Skúšaly sme dva týždne a majiteľ tých priestorov nám povedal „Oh, nemôžeme to spraviť,sťahujem sa do
centra. Tam kam jdu, tam nejsou divadelní prostory“. Už jsme utratili peníze za práva a za reklamu a
za všechny ty věci kolem.
CB: A mali ste 300 rúžových prestieradiel!
JM: (obaja sa smejú) Presne! Pracovali sme na tom celú zimu, správne? Povedal som mu:
„Ukážte mi, čo máte a ja vám poviem,či máte máte divadelný priestor.“ Išiel som sa tam pozrieť
a nič tam nebolo,povedal som mu, „Ale no tak, musí tu byť kumbál, ukážte mi čokoľvek.“ A on mi
ukázal suterén, priestor, ktorý bol tak 30 rokov nevyužívaný. Ale znovu, môj výtvarník mi povedal:
„Ach môj bože, to je perfektné, to je perfektné,“ a já na neho, „To si chlape robíš srandu? Je to
hrobka človeče, je to hrobka!“ A tak sme to vypratali, bolo to bez kanalizácie – museli sme tam dať
vedierka a sprístupniť to a naštastie išiel okolo osvetlovač z divadla Goodman, to je skvelé divadlo dole
v ulici, jeden z mojich producentov, dokáže ukecať kohokoľvek do čokoľvek, prehovoril ho, aby sa išiel
pozrieť na skúšku a prišiel a osvetlil nám to tam! Mali sme len niečo,čo vyzeralo ako kelímky
od kafe, mali sme to ako lampy,ale mali sme ich veľa, tak 30.Hovorí sa im sviatočné lucerny,
veľmi opatrne ich rozvesil a vyzeralo to tak krásne. Otvorily sme, dostali sme výborné recencie,
nemali sme pre ľudí dosť sedadiel. O dva týždne prišiel človek a povedal nám: „Viete,ideme robiť
kanalizáciu, musíte to vypratať.“ Povedal nám to ten istý majiteť: „Musíte odisť, máte dva týždne.
“Zasiahlo ma to, začal som na neho kričať cez bar a snažil som sa ho preskočiť,
Greg a moja žena ma stiahly späť a potom on zasa začal a moja bývala žena sa snažila preskočiť bar a
Greg a ja sme ju ťahaly späť.Nakoniec sme ale musely odísť.
CB: Človeče! Mimo herectva ste tiež profesionálny muzikant.Máte o hudbu záujem rovnaro dlho,
ako o divadlo?
JM:Tak,na gytaru som sa začal učiť v tú istú dobu,možno o 2 roky neskôr.
Keď som mal 13-14 tak som hral po baroch,bol som neakú dobu v skupine,
ktorá sa volala The Vandals.Keď nadišla doba vysokej školy,rozhodol som sa študovať herectvo,
gytara tak bola len v mojom osobnom živote.potom som sa dostal do televízie a zistily to kluby,vedeli,
že budem môcť predať lístky či to pokazím alebo nie a ja som hral a kazil to,vypredávaly lístky a
ja som sa dnažil ďalej.Stretol som človeka,založil kapelu a veľa sa naučil,vydržal som s tým 2 roky
a od tej doby som začal hrať sólo,bolo to desivé.(smeje sa) Ale nakoniec my ľudia povedaly,že sa im to
páči viac,pretože som skutočne spieval len moje vlastne piesne a všetci poznajú lepšie,keď
spievajú svoje vlastné pesničky.Úprimne,Charlieho veci boly príliš vysoko.
CB: To bola kapela Ghost Of The Robot, správne?
JM: Ano! Ano. Bola to skvelá kapela, do doby, než začal spivať ten blbý spevák! Potom to bol des!
(obaja se smejú) Je to strašný pocit,keď ten chlap ste vy!A hovoríte si: „Na toto nemám hlas hlape!“
Nakoniec,natáčali sme 2.album a ja som konečne mal výšku hlasu potrebnúna 1.album.
Pracoval som na tom,pretože viete,on je tenor,píše pre seba a potom ma to nutí spivať,ale ja som
baryton.Konečne som ale mal výšku hlasu pre 1.album a on tam pridal 3 na vrch! Mal som pocit
ako „Ty parchante.To neviem,to neviem!"
CB: Heh.Nieste jediný známy herec,ktorý profesionálne jazdí na turné.Keď nebudete hovoriť za
nikoho iného,myslíte si,že to robí pôvab,čo má publikum,obzvlášť,keď je to naživo,čo sa
vám nedostáva,keď pracujete v televítii?
JM: Áno.Určite.Je v tom nebezpečie,zároveň však sloboda,ktorú rozhodne nezískate v televízii.
CB: Predstavoval by som si,že sa vám ani nedostáva takého strachu/vzrušenia pri natáčaní dosky v
štúdiu.
JM: Uh, nie,ale mám štastie,že pracujem s veľmi dobrýmy ľudmi,takže som viac nervózny v štúdiu
ako som bol kedy nervózny pred publikum a ja som bol pred ľuďmi úplne zdesený.Pracujem niekoľko dní s
Benom Peelerom,gytaristom z The Wallflowers a on je tak báječní.Myslím,že nám týmto
všetkým pomôže prejsť.Tiež Blair Sinta,ktorý je neuveritelným bubonníkom,čo pracoval s Alanis
Morissette
a Curt Schneider, basista ["z Five For Fighting" -- CB], a panebože, on je úžastný. A pracuje s Ryan
Shorom,ktorý je producent,robí veľa soundtrackov pre filmy a také veci.Mal som veľa
rozdielných vecí,čo som chcel tak trochu skúsiť vložiť do holistického albumu (smeje sa).Potrebujem
tak človeka,ktorý rozumie rôznym tipom piesni.Takže nakoniec,v nahrávaciom štúdiu,nezáleží na
tom,ako dobré to je,je to iný druh tlaku a je to iný druh skúsenosti.Naozaj je to zábava a
vlastním spôsobom je to i nebezpečné.Keď ste však pred publikom,tak ich bavíte,viac než čokoľvek
iného,bavíte ich a využívate buď vašu hudbu alebo pokiaľ hrajete hru,tak použivate slová,pretože sa
v podstate snažíte s publikom rozprávať,využívate k tomu akýkoľlvek prostriedok,ktorý v tej dobe máte.
To je ta skvelá časť.A niekedy,niekedy k vám publikum bude chcieť hovoriť nazpeť,viete?(oba sa smejú)
CB: Po vašej divadelnej spoločnosti,ste sa nakoniec presunul k televízii a filmu.Technicky,je to ako
deň a noc.
JM: Úplne.
CB: Môžete hrať 30 sekundovú scénu,zostríhajú ju,robíte ju 6×za sebou.
Ako ste sa vyrovnal z týmito zmenamy?Bolo to pre vás nepríjemne?
JM: Ano,úplne.Vedel som to.Skôr ako som sa presťahoval do L.A.,tak som vedel,
že vo filme sú úplne iné požiadavky,ako na javisku.Rýchlo som prišiel na to,že sa musím v
podstate zbaviť všetkého,čo som sa naučil.Mal som 34 rokov,nepodrobil som sa javisku,ale
v Seattlu a v Chicagu som bol dobre využívaným hercom a myslel som si,že v základe viem,ako
tu prácu robiť.A v podstate som to všetko musel spláchnuť.Dobre,tak takto to je:na javisku ste ako
kuchár v reštaurácii Benihana.Bol ste niekedy v Benihame?Príde tam za vámi kuchár a obsluuje vás.
CB: Iste.
JM: A všetky kostýmy s scénar a osvetlenie a všetko ostatné,to je ako celer,steak a
cibuľa,všetko tu sú iba vaše ingrediencie,ale v momente predaja,keď ten produkt
vlasne vytvoríte,tak ste to len vy,a vy používate ingrediencie,ako viete.Viete,veľmi nerad
to hovorím,ale dramatik môže byť mŕtvy.Producent môže byť mŕtvy.A svetla môžu zhasnúť,
úprimne.Vy ste na mieste rodiča,vytvárate produkt a predávate ho,zákazikovy.Ale vo filme ste
celer (smeje sa).Takže,pokiaľ sa snažíte rozprávať príbeh,potom ste vážne na zlej adrese.
Pokiaľ sa snažíte manipulovat s rytmom,alebo sa snažíte hádzať slová do vetru,yb ste dotiahli na
určité farby alebo efektu,ste na veľmi zlej adrese.Ako ste sám počuô,neviem,či je to pravda
ale počul som,že Meryl Streep sa vlastne ani nesústreídí na to,ako sa ta scéna zapadá do príbehu.
Akoby si scénar prečítala raz,aby zistila,či to chce robiť a potom sa iba zameriava na každú
scénu,ako by každá tá scéna bola vlastne hra.
CB: To je zaujímavé.
JM: Ano. Musel som sa tak všetkého zbaviť,úplne všetkho a ako by som to vedel,producentom
v Buffy som povedal,že som to vedel,spomínam si na Jossa,že mi raz povedal:
„Trochu menej Laurence Oliviera a trochu viac Tima Rotha.“ Pvedal som mu:
„Ja viem,snažim sa!Snažím sa!" Naozaj to ale fungovalo keď som bol apatický.
Bol som veľmi unavený a prišiel som do práce a už som sa vážne nestaral.Potom som videl,
že z toho ostala ta najlepšia vec,akú som kedy spravil.
Komentáře
Přehled komentářů
Torsion bras de quelqu'un est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre determination bat, il pompe le sang par de vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/achat-cialis-quebec/
Measuring Blood Weight
(AGattfrorunfat, 21. 8. 2018 4:42)
Torsion bras de quelqu'un est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre moelle bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/tadalafil-ligne-verte/
Blood problems - If you fancy recognize more
(Aerurcetag, 1. 10. 2018 16:40)